Žilo bolo jedno kráľovstvo, volalo sa Demokracia. V kráľovstve vládol kráľ Robert. Bol to kráľ mocný, obľúbený, no mal jednu slabosť – rád si vypil. A čím bol starší, tým viac mu chutilo.
Jedného dňa kráľ Robert, sediac na tróne, zamyslene povedal: "Čo keby sme zaviedli pravidlo, že v parlamente môže byť človek aj trošku… veselý, ale len ak má na sebe sako a kravatu?"
Jeho verný dvoran Tibor, ktorý mal vždy pripravenú odpoveď, okamžite súhlasil: "Výborný nápad, kráľu! Takto budeme vyzerať seriózne, aj keď budeme trochu… uvoľnení."
A druhý dvoran, Richard, dodal: "Presne tak! Občanom sa bude zdať, že sme zodpovední, hoci si občas dáme pohárik na uvoľnenie stresu."
Opozícia v parlamente, na čele s neohrozeným Igorom, bola zúfalá. "To snáď nie je pravda! Takže sa budeme tváriť, že je všetko v poriadku, zatiaľ čo kráľ a jeho dvorania budú prijímať zákony s pohárom v ruke?" Igor sa snažil kričať a protestovať, no nikto ho nepočúval. Všetkých prehlasoval Andrej, ktorý kričal zo všetkých síl: "Nech sa to zapíše do kameňa! Do kameňa!"
Kráľ Robert s úsmevom na tvári prikývol. "Tak nech sa stane! Bude to zákon kráľovstva Demokracia."
Ale ako to už v rozprávkach býva, objavila sa malá nádej. Do kráľovstva prišiel malý Janko. Janko nosil so sebou zázračnú fľašku. Tá fľaška mala zvláštnu moc: keď sa z nej niekto napil, hovoril len pravdu, a to presne tri minúty.
Igor sa o zázračnej fľaške dozvedel a potajme sa stretol s Jankom. "Janko, prosím ťa, pomôž mi! Kráľ Robert zničí našu krajinu svojimi opileckými nápadmi," prosil Igor.
Janko sa zamyslel a povedal: "Dobre, Igor, pomôžem ti. Ale musíš mi sľúbiť, že to využiješ múdro."
Na druhý deň, počas zasadnutia parlamentu, keď kráľ Robert začal prednášať ďalší nezmyselný zákon, Igor nenápadne podstrčil kráľovi Jankovu fľašku. Kráľ Robert, smädný po dlhom dni, si bez rozmýšľania poriadne glgol.
A vtedy sa stalo niečo nečakané. Kráľ Robert sa pozrel na zhromaždených poslancov a povedal: "Viete, priatelia, v skutočnosti nemám ani tušenia, čo tu vlastne robíme. Tieto zákony sú hlúpe a my len strácame čas."
V parlamente zavládlo ticho. Všetci na kráľa neveriacky pozerali.
Kráľ Robert pokračoval: "Tibor, ty si myslíš, že som naozaj múdry kráľ? A Richard, ty si myslíš, že nám táto vláda naozaj prospieva?"
Tibor a Richard, zmätení, nevedeli, čo majú povedať. Ich tváre stratili obvyklý úsmev a vystriedal ho strach.
Igor využil vzácne tri minúty. "Kráľu Robert, priznajte sa, koľko ste si toho dnes vypili? Priznajte sa, aké dohody ste uzavreli so zahraničnými spoločnosťami? Priznajte sa, prečo ste dovolili, aby Andrej kričal do kameňa!"
Kráľ Robert, pod vplyvom zázračnej fľašky, povedal všetko. Všetko, čo bolo skryté, vyšlo na povrch. Korupcia, klamstvá, nekompetentnosť – všetko sa odhalilo.
Keď prešli tri minúty, fľaška prestala účinkovať. Kráľ Robert sa preľakol, čo povedal. Ale už bolo neskoro. Pravda bola vonku.
Občania, ktorí sledovali prenos z parlamentu, boli šokovaní. Začali protestovať a požadovali spravodlivosť. Kráľ Robert a jeho dvorania boli nútení odstúpiť. Igor sa stal novým kráľom a začal vládnuť spravodlivo a čestne.
A čo Janko? Janko sa stal hrdinom kráľovstva. Jeho zázračná fľaška pripomínala všetkým, že pravda vždy vyjde najavo, nech sa ju akokoľvek snažíme ukryť.
A odvtedy v kráľovstve Demokracia platilo, že na obleku nezáleží. Dôležité je, čo človek hovorí a čo robí. A hlavne, že sa nepije pred rokovaním. Lebo inak sa môže stať, že tri minúty pravdy zničia celú vládu.
Ponaučenie z tejto rozprávky? Aj keď máš na sebe ten najkrajší oblek a v ruke pohár, pravda si ťa nájde. A niekedy to môže byť naozaj trápne. Tak radšej hovor pravdu, lebo inak ti nejaký Janko s fľaškou poriadne zamotá hlavu. A to by predsa nechcel nikto, no nie? Hlavne nie, keď sa ti nový oblek tak dobre nosí.