Kedysi dávno, v krásnej zelenej krajine menom Slovensko, bola jedna pokojná dedinka Zdravíkovce. Ľudia tam boli milí, pracovití a radi si pomáhali. Jedného dňa však prišla správa – z ďalekých krajín sa šíri neviditeľný nepriateľ – čarovný vírus Kovidko.
Kovidko bol veľmi zákerný. Nevideli ste ho, ale keď sa dostal do tela človeka, mohol ho veľmi rozosmutniť, niekedy až vážne ochorieť. Starí rodičia boli najviac v ohrození.
Múdry kráľ krajiny zavolal svojich poradcov a spoločne vydali pravidlá ochrany. Ľudia mali nosiť rúška, umývať si často ruky, nestretávať sa vo veľkých skupinách a keď boli chorí, mali ostať doma.
Väčšina obyvateľov Zdravíkoviec poslúchala. Babka Anka šila rúška pre celú dedinu, ujo Fero roznášal nákupy starkým a deti sa učili cez obrazovku.
Ale v každom príbehu je aj niekto, kto neposlúcha. V tejto dedinke to bol ujo Bonifác a jeho kamarátka Klotilda. Hovorili:
„To je len výmysel! Ja sa obmedzovať nebudem!“
Chodili bez rúšok, robili veľké oslavy a smiali sa tým, ktorí sa snažili chrániť seba aj ostatných. Policajti im museli dávať pokuty, lebo porušovali pravidlá, ktoré chránili životy. A čo bolo horšie, v dedine začalo pribúdať chorých. Niektorí starkí už nikdy neotvorili svoje okienka…
Čas plynul, Kovidko bol nakoniec porazený vďaka odvahe lekárov, vedcov aj poslušnosti dobrých ľudí.
Ale raz, po rokoch, prišla do krajiny nová vláda. Kráľ Robert a minister Matuš povedali:
„Všetkým, ktorí porušili pravidlá, odpúšťame pokuty!“
Niektorí ľudia sa potešili. Ale iní, ako babka Anka a ujo Fero, smutne povedali:
„A to znamená, že sa teraz oplatí neposlúchať? Že tí, čo sa obetovali a chránili druhých, boli hlúpi?“
V dedinke Zdravíkovce začali rodičia učiť svoje deti niečo veľmi dôležité:
„Nie všetko, čo je povolené, je správne. A odvaha niekedy znamená aj poslúchať pravidlá, ktoré chránia druhých.“
A tak deti v Zdravíkovciach vyrástli múdre a citlivé. Vedeli, že každý čin má následky. A že byť hrdinom neznamená robiť hluk, ale často práve ticho a srdcom chrániť druhých.
A žili všetci rozumne a zodpovedne, až kým Kovidko navždy nezmizol.